Atlas
Európa
Európa je malý svetadiel (iba Austrália je menšia), ale v roku 2000 mala 729.000.000 obyvateľov. Hovorí sa tu 209 rôznymi jazykmi zo 6 jazykových rodín. Historicky a kultúrne mala Európa veľký vplyv na svetovú civilizáciu a na beh svetových dejín.
Na severe Európu ohraničuje Severný ľadový oceán, na východe pohorie Ural a rieka Ural, na juhovýchode Kaspické more, rieky Kuma a Manyč (popr. pohorie Kavkaz) a Čierne more, na juhu Stredozemné more a na západe Atlantický oceán.
Európa tvorí západnú pätinu superkontinentu Eurázia, zvyšok pripadá Ázii. Európa a Ázia sú rozlišované skôr z historických a kultúrnych než z fyzicko-geografických dôvodov. Hranica medzi nimi je z väčšej časti umelá. Tradične sa za ňu považujú rieky Kuma a Manyč v nížine na sever od Kavkazu, čo znamená, že celý Kavkaz vrátane ruského severného podhoria už leží v Ázii. Alternatívne sa ponúka viesť hranicu po hlavnom hrebeni Kavkazu (popr. po hranici Ruska s Gruzínskom a Azerbajdžanom), čo tiež svojho času predkladali sovietski zemepisci - najvyššou horou Európy by potom totiž nebol Mont Blanc v Alpách, ale El'brus na Kavkaze.
Na severe Európu ohraničuje Severný ľadový oceán, na východe pohorie Ural a rieka Ural, na juhovýchode Kaspické more, rieky Kuma a Manyč (popr. pohorie Kavkaz) a Čierne more, na juhu Stredozemné more a na západe Atlantický oceán.
Európa tvorí západnú pätinu superkontinentu Eurázia, zvyšok pripadá Ázii. Európa a Ázia sú rozlišované skôr z historických a kultúrnych než z fyzicko-geografických dôvodov. Hranica medzi nimi je z väčšej časti umelá. Tradične sa za ňu považujú rieky Kuma a Manyč v nížine na sever od Kavkazu, čo znamená, že celý Kavkaz vrátane ruského severného podhoria už leží v Ázii. Alternatívne sa ponúka viesť hranicu po hlavnom hrebeni Kavkazu (popr. po hranici Ruska s Gruzínskom a Azerbajdžanom), čo tiež svojho času predkladali sovietski zemepisci - najvyššou horou Európy by potom totiž nebol Mont Blanc v Alpách, ale El'brus na Kavkaze.