Bosna Hercegovina ako celok patrí k najunikátnejším a kultúrne najpestrejším oblastiam Európy. Vyskytujú sa tu vplyvy kresťanskej kultúry, západnej - katolíckej a východnej - pravoslávnej, islamskej - orientálnej a židovskej - maurskej. Ich vzájomná symbióza a dlhé obdobie relatívneho pokoja spôsobilo vrcholný rozvoj miestnej architektúry, sochárstva, písomníctva a hudby.
Každé historické obdobie zanechalo na priestore Bosny a Hercegoviny nezmazateľné stopy. K najstarším pamiatkam patria bodanjské jaskynné maľby neďaleko Stolca či neďaleké archeologické nálezisko v Butmiri, staré viac než 4000 rokov. Ďalej sa tu na niekoľkých miestach vyskytujú pozostatky Ilýrskych hradíšť. Zjavné sú aj stavby z doby Rímskej ríše, ako napr. most a kúpele v Ilidži v Sarajeve. S príchodom Slovanov došlo na niekoľko storočí ku kultúrnemu úpadku, ktorý je neskôr nahradený opätovným rozmachom v období stredoveku. K charakteristickým znakom tej doby patria stećci, jedinečné náhrobné kamene rozosiate po celej krajine. V menšej miere sa dochovali náboženské a obranné stavby. Niekoľko málo výnimiek sa nachádza napr. v Jajci alebo v Bihaći.
Najväčšiu slávu si však získalo obdobie osmanskej nadvlády. Niekoľko storočí obchodnej prosperity do značnej miery ovplyvnil rozkvet miestnej kultúry, značne poznamenanej turecko-moslimským vplyvom. Boli založené mestá ako Sarajevo, Mostar, Tuzla a iné. Rozvíjala sa architektúra. Bol postavený most vo Višegrade, v Mostare, v Žepe. Stavali sa nové obchodné cesty, a s tým aj sieť hanov, hamamov, mešít. V mestách sa zriaďovali školy (mekteby a medresy) a knižnice.
S oslabovaním tureckej moci na Balkáne dochádzalo aj ku kultúrnemu úpadku na území Bosny a Hercegoviny, ktorý bol vystriedaný opätovným rastom v období okupácie Rakúsko-Uhorskom. Väčšina veľkých miest získala európskejší nádych. Vystavaná bola napr. sarajevská radnica, Katedrála, Saborna crkva, Krajinské múzeum, Národné divadlo a iné.
Prvá polovica 20. storočia pôsobila na dianie v Bosne Hercegovine skôr negatívne. Dve svetové vojny, veľké straty na životoch miestneho obyvateľstva a násilné prerozdeľovanie bosnianskeho územia cudzími štátmi. Druhá polovica priniesla oveľa optimistickejšie udalosti, akými bolo napr. usporiadanie zimných olympijských hier v Sarajeve v roku 1984.
Po skončení vojny v roku 1995 bola zahájená obnova hlavných kultúrnych a historických objektov, a s tým spojená aj rehabilitácia krajiny, ktorá má za cieľ opätovné prilákanie turistov do Bosny Hercegoviny.
