Litva je krajina hlbokých lesov, desiatok jazier, piesočných pláží na pobreží Baltského mora a bohatej histórie, ktoré pripomínajú pozostatky hradísk a prvých osídlení. Svojou rozlohou 65 200 km2 sa Litva radí k menším európskym krajinám. Žije tu len 3,4 miliónmi obyvateľov. Hlavné mesto Vilnius v sebe zanchováva pôvodnú zástavbu s modernou architektúrou. Historické centrum so svojimi barokovými a renesančnými budovami figuruje na zozname UNESCO.

Pri prechádzkach krivolakými uličkami si možno budete pripadať ako v Prahe. Z pôvodných vstupných brán do mesta sa dochovala len Brána úsvitu, kde je dnes umiestnená kaplnka s relikviou Madona Brány úsvitu. Neprehliadnete ani budovu univerzity zo 17. storočia a s ňou susediaci Prezidentský palác. Krásny výhľad na mesto sa vám otvorí z Litovského hradu a na Katedrálnom námestí vnútri areálu stojí katedrála svätého Kazimíra, patróna Litvy. Symbolom modernej architektúry sa stal mrakodrap Europa Tower, ktorého slávnostné otvorenie prebehlo v deň vstupu Litvy do Európskej únie (1. 5. 2004). So svojimi 148 metrami ide o najvyššiu budovu v Pobaltí.

Rovinatá krajina s najvyššou horou Aukštojas (takmer 294 metrov nad morom) sa po odtrhnutí od ruského vplyvu stala rajom cyklistov. K pohodovým prechádzkam či celodenným trasám nabádajú chodníky v národných parkoch, okolo priezračných jazier alebo na skalných útesoch nad morskou hladinou. V zime do Litvy putujú rybárske zájazdy z celej Európy. Rybárčenie na ľade je z roka na rok populárnejšie a pomáha Litovcom obsadiť mimo sezónu poloprázdne hotely. Iných dobrodruhov priťahuje litovská minulosť. Mieri napríklad na horu krížov, pútnické miesto neďaleko mesta Šiauliai, ktoré bolo za sovietskej éry niekoľkokrát zrovnané so zemou, ale čoskoro vyrástlo znova.

Romantické duše si nesmú nechať ujsť návštevu vodného hradu Trakai, bývalého sídla litovských kniežat, obklopeného niekoľkými jazerami. Na nádvorí stoja stánky so suvenírmi, kde ľahko zoženiete obľúbené suveníry z jantáru. Piesočné duny na Kurskej kose pripomínajú africkú Saharu. Pás zeme dlhý asi 98 kilometrov a široký od 0,5 do 3,8 kilometrov leží na hraniciach Litvy a Ruska. V roku 2000 bola Kurská kosa zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Pieskom vedie chodník pre turistov, aby sa zachovala vzácna fauna a flóra. Na okraji Kurskej kosy leží najbohatšia litovská obec Neringa tvorená štyrmi menšími dedinami. Vďaka cestovnému ruchu sa miestne mzdy pohybujú na vyššej úrovni ako v hlavnom meste Vilnius.

Litovská kuchyňa ťaží z blízkosti mora, avšak medzi tradičné jedlá patrí aj zemiakové knedle plnené mletým mäsom a poliate masťou (cepelinai), studená polievka z červenej repy, uhoriek, vajec, kefíru a kôpru (šaltibarščiau), sladké zemiakové placky (blynai) alebo slaný koláč (šakotis). K jedlu sa najčastejšie podáva pivo miestnych značiek Šviturys, Baltios a Kalnapilis.