Popis

Stredoamerický poloostrov Yucatán vybieha medzi Mexický záliv a Karibské more. Pobrežné lokality lákajú väčšinou prichádzajúcich turistov, ktorí občas zabúdajú na krásy yucatánskeho stredozemia.

Mérida

Hlavné mesto Mérida necháva návštevníkov nahliadnuť po klobúk mayskej kulútry, ale skrýva i stavby z koloniálneho obdobia. Zasnubuje sa tu španielsky vplyv s pôvodnou indiánskou kultúrou. Dominantu tvorí Plaza Mayor s domami z 17. storočia a múzeom venovaným práve Mayom. V okolí sa rozliehajú preslávené archeologické náleziská. Ulice mesta pamätajú dlhé boje medzi kolonizátormi a pôvodnými obyvateľmi. V roku 1542 Španieli definitívne potvrdili svoje víťazstvo. Začali mesto presťahovávať podĺa vtedajšieho európskeho vzoru a indiáni upadali do otroctva, čo zapríčinilo ďalšie vzbury. Obchodné centrum preslávené predovšetkým pestovaním sisalu a aktivnou výmenou tovaru so Španielskom a Francúzskom.

Mérida spolupracuje so štátmi Belize, Honduras, Salvador a Guatemala na uniktánom projekte Mundo Maya - Svet Mayov. Spoločnými silami sa snažia obnoviť zabudnuté zvyšky indiánskej kultúry. Hlavným finančným zdrojom sa stala turistika, ktorej rast priazvnivo ovplyvňuje vývoj projektu.

Štyri budovy z koloniálnej éry upútajú pozornosť každého návštevníka. Catedral de San Idelfonso konstruovaná v rokoch 1561 - 1598 z kameňov zrúcaním mayského chrámu vyniká ako svojou starobou, tak originálnou arichtektúrou. Okrem dvoch netypických veží zarazí oko pozorného obdivovateľa i stena podobná skôr španielskemu opevneniu. Palacio de Gobierno na severnej strane námestia Plaza Mayor vystavuje nástenné maľby z 25 rokov karéry Fernanda Pacheca. Z veže Palacia Municipal ukazujú čas historické hodiny. Posledná budova, Casa de Montejo, slúži teraz k bankovým účelom, aj keď nestratila nič zo svojej krásy. Pôvodné sídlo rodiny Montejov zobrazuje na čelnej stene podobizňu Pierra Monteja, Zakladateľa Méridy, stojaceho nahlavách porazencých Mayov.

Mérida nezabúda ani na rozptýlenie všetkého druhu. Väčšina vyhlásených reštaurácií sa nachádza na bulváru Paseo Montejo vysvavanému podľa vzoru francúzskych Champs - Elysées. Maškrtný jazýček môže ochutnať pravú mayskú kuchyňu, ale menu miestnych reštaurácií zavíta do všetkých známych kulinárskych lokalít sveta. Za kultúrou môžete vyraziť do Múzea antropológie v Cantón Palace, do divadiel Teatro Peón Contreras a Teatro Daniel Ayala alebo sa obohatiť len prechádzkou v mestskom parku, kde priaznivci tanečného umenia ocenia folklérne predstavenia.

Izamal

Necelých 73 kilometrov na východ od Méridy sa rozkladá mestečko Izamal. Pôvodne slúžilo ako mayské náboženské centrum, ale Španieli ho pretvorili na kresťanské sídlo. Dominuje mu Convento de San António de Padaua, jeden z najvýstavnejších františkánskych kláštorov na južnej pologuli.

Valladolid

Roku 1543 vyrástli na kameňoch mayských zrúcanín najstaršie yucatánske resťanské stavby mesta Valladolid - kostol San Bernandino de Siena a Convento de Sisal. V okolí sa uchovali zvyšky indiánskych chrámov.

Haciendas

Slovo hacienda samo o sebe evokuje rozľahlu obytnú stavbu. Presne týmto spôsobom si bohatí Španieli užívali života na polostrove. Najskôr ich oživilo poľnohospodárstvo, ale v 19. storočí objavili inú, cennejšiu plodinu - sisal. Rastlina je prezývaná "zelené zlato". Slúži k výrobe pre lana. Jej úpadok zavinil až posun vo vývoji tkanín. To spôsobilo krach veĺkoobchodníkov a väčšina haciend zchátrala. Malé množstvo z nich bolo reštaurované a slúži väčšinou ako múzeá.

Chicén Itzá

Mexiko nenechalo svoje kultúrne pamiatky ďalej chátrať a ustanovilo niekoľko rezervácií. Jednou z nich je mayská osada Chicén Itzá. Pôvodne dve rôzne mestá sa spojili a tvorili prekrásnu ukážku indiánskeho života od 6. do 10. storočia. Najobdivuhodnejšia stavba Él Castillo potvrdzuje svoju konštrukciu teórii mayskej číselnej symboliky.