Rumunsko - Pohorie Fagaraš

Pohorie Fagaraš tvorí časť horského pásu Južných Karpát. S vrcholom Moldoveanu (2544 metrov) sú najvyššími horami v Rumunsku a podľa miestnych obyvateľov tiež tými najkrajšími vďaka svojim nenarušeným scenériám. V histórii tvorili prírodnú hranicu medzi krajinami Sedmohradska a Valašska a dnes sú populárne najmä pre neobmedzené možnosti letnej i zimnej turistiky.

V posledných rokoch si návštevníci veľmi obľúbili zimné prechody tzv. Veterných vrchov, kde možno ľahko nájsť miesta ku stanovaniu aj zdroje pitnej vody. Hrebeň Fagaraš je dlhý cez 70 kilometrov a na jeho zdolanie si naplánujte vyše týždňovú dovolenku a dostatočné zásoby potravín. Trasa asi 60 kilometrov neklesá pod výšku 2000 metrov nad morom, ale lemujú ju doliny a tok rieky Olt, takže môžete variabilne meniť svoje plány a zísť z hrebeňa vo viacerých miestach. V kopcoch vás čaká nedotknutá príroda, hlboké lesy, ostré skaly i romantické scenérie. Ak si sami na rumunské veľhory netrúfate, môžete sa sem vydať s niektorou z cestovných kancelárií a so sprievodcom. V opačnom prípade stačí nasadnúť na jeden z vlakov smerujúcich do Rumunska.

Keďže Fagaraš oddeľoval dve historické krajiny, jeho kopce pamätajú mnoho dejinných zvratov a ešte dnes po nich vidno pamiatky. V centre pohoria leží rovnomenné mesto Fagaraš vzdialené asi 60 kilometrov od Brašova. To je východiskovým miestom ku kláštoru Samba de Sus hojne navštěvovanému miestnymi aj turistami. Prvý spirituálny stánok tu vyrástol v 17. storočí a bol z dreva. Kamennú podobu dostal až okolo roku 1863. Vládca vtedajšieho Valašska Constantin Brancoveanu spoliehal na to, že sa v múroch kláštora uchráni ortodoxné náboženstvo pred vplyvom katolicizmu zavlečeného Habsburgovcami do susednej Transylvánie. Dnes Sambatu de Sus zbadáte iba v zrekonštruovanej podobe, pretože bola počas dejín takmer zničená. Časť kláštora je stále využívaná mníchmi, ale iná časť slúži ako múzeum, kde si môžete prezrieť maľované sklo, historické dokumenty, staré odevy mníchov a ďalšie predmety religiózneho života.

Čarovná krajina Rumunska na INVIA.SK >>

Publikované: 30.04.2013