Kalo Nero

Jednu z najdokonalejších chrámov na Peloponéze postavil v roku 421 p.n.l. arhitekt Iktinos a je zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Chrám je venovaný Apollónovi - bohu slnka, svetla a liečenie, ktorý prišiel obvyvatelům Philagie na pomoc, keď bolo mesto sužované morom. Tento chrám, stojace ďaleko od mesta, zostal dlho neobjavený. Francúzsky architekt J. Bocher na neho narazil úplnou náhodou v roku 1765 a prvé archeologický výskum sa uskutočnil v 1812. Od roku 1987 sa chrám systematicky reštauruje a vďaka tomu je v perfektnom stave. Stavba bola postavená prevažne z šedého vápenca s výnimkou vlysu, ktorý bol z mramoru. Chrám je výnimočný v tom, že má príklady všetkých troch stĺpov starovekej gréckej architektúry: dórsky, iónsky a korinthský. Zvonku je zdobený len striedmo, zatiaľ čo interiér chrámu bol vydekorovaný vlysy, ktoré však boli v roku 1815 premiestnená do Britského múzea (teraz sú vystavené v British Museum 's Gallery).

Tiryns je archeologické nálezisko s pozostatkami mykénskej kultúry ležiace uprostred zeleného údolia neďaleko Mykén. Od roku 1999 je lokalita zaradená na zoznam svetového dedičstva UNESCO. V 2. tisícročii p. n.l. sa tu nachádzalo opevnené mesto, ktorého najväčšia sláva sa datuje do doby okolo 13. stor. p.n.l. Legenda hovorí, že prvým kráľom Tíryntu bol proitos a ten si pozval jednooké obrami, aby mu postavili veľký hrad.

V čase cca 1600 až 1050 p.n.l. patrili Tiryns spoločne s Théby, Pylos a Knóssos medzi najvýznamnejšie centrá mykénskej kultúry. Hradby v niektorých častiach šplhajú do výšky až 7 m. Pôvodný výška je však odhadovaná až na 10 m. Steny sú 6 m silné. Aj napriek zdanlivo neprekonateľné opevnenie bol Tiryns na začiatku 12. stor. p. n. l. zničený. Odhaduje sa, že dôvodom zániku mohlo byť silné zemetrasenie. Mesto sa zo zemetrasenia však dokázalo spamätať a na troskách starého paláca postavilo novú budovu. V období 1050 pr. Nl až 900 p.n.l. existovalo v oblasti už len niekoľko izolovaných osád, ktoré pokračovali až do byzantského obdobia (10. stor. - 14. stor.).