O ARMÉNSKU

Arménsko leží na Kaukaze, bez prístupu k moru. Na severe hraničí s Gruzínskom (164 km), na východe s Azerbajdžanom (566 km), na juhu s Iránom (35 km) a na západe s azerbajdžanskou enklávou Naxçivan (221 km) a Tureckom (268 km). 

Arméni prišli v 7. storočí z južnej Európy a usadili sa na západe Malej Ázie. V roku 301 bolo Arménsko prvou krajinou na svete, ktorá prijala kresťanstvo ako štátne náboženstvo. V roku 1454 si Arménsko medzi seba rozdelili Osmanská ríša a Perzia. Povstanie Arménov proti Turkom v 18. a 19. storočí, pokusy Ruska o dobitie tohto územia v rokoch 1828 a 1878, masakre, ktorých sa opakovane dopúšťali Turci a Kurdi na Arménoch (1895-1897, 1914-1915) a deportácia – to všetko viedlo k zdecimovaniu Arménov. V roku 1920 bola časť Arménska pripojená k Sovietskemu zväzu a zvyšok zostal súčasťou Turecka. V roku 1991 získalo Arménsko nezávislosť na Sovietskom zväze a stalo sa súčasťou SNS. 

Do Arménska zasahuje horské pásmo Malého Kaukazu a vysokohorské pohorie Ararat, kde sa nachádza aj najvyšší vrch Arménska (Aragac, 4090 m. n. m.). Kvôli suchým letám a zimám takmer bez snehu tu prevládajú polopúštne a stepné vegetácie, riedke lesy pokrývajú len sedminu územia. Kvôli hornatej krajine je vytváranie poľnohospodárskych oblastí náročné. V roku 1988 krajinu postihlo zemetrasenie. 

Viac ako 90 % obyvateľstva sa radí k arménskej ortodoxnej cirkvi. Kurdi žijúci na západe praktikujú zoroastrizmus a šamanizmus. Väčšina Azerbajdžancov vyznávajúcich islam utiekla počas konfliktu do Azerbajdžanu.