Kaj (Marija Bistrica)

Popis

Hlavné mesto Chorvátska, Záhreb, leží v západnej, historickej časti krajiny. Nad ním sa týči vrch Medvednica. Záhreb má asi milión obyvateľov a rozlohu 641 kilometrov štvorcových. Mestom vedie dôležitá diaľničná spojnica medzi Jadranským morom a Európou. Meno Záhreb pochádza z chorvátskeho slova „zagrabiti“, v preklade naberačka, predmet figurujúci v legende o pôvode mesta. Záhreb spadá do subtropického podnebného pásma. Priemerná letná teplota sa zastavila na hladine 20 stupňov Celzia. V priemyselnej produkcii dominuje výroba chemická, farmaceutická a textilná. 

História mesta siaha až do 1. storočia nášho letopočtu, kedy sa pri rieke Sáva usadili rímski osadníci. V roku 1094 založil maďarský kráľ Ladislaus diecézu Kaptol a prvú katedrálu. Obce sa v 13. storočí zmocnili Tatári, ale onedlho ju znovu získal kráľ Bela IV. Termín Záhreb bol prvýkrát použitý pre dve oddelené obce Gradec a Kaptol v 16. storočí. Zničený počas druhej svetovej vojny sa Záhreb znovu postavil na nohy a nastal nový konštrukčný boom. Bola vybudovaná industriálna zóna Žitnjak, nové sídlo univerzity, medzinárodné letisko Pleso a predmestské obytné časti. 

Celá dlhoročná história Chorvátska aj samotného Záhrebu je popísaná v múzeách v centre mesta. Archeologické múzeum na námestí Nikola Šubić Zrinski od svojho vzniku zozbieralo kolekciu mincí, umenia v rozmedzí 400 000 rokov, Záhrebskú múmiu a najstarší etruský nápis sveta. Múzeum prírodnej histórie sa zameralo na neandertálske obdobie. Múzeum moderného umenia vystavuje súčasné diela chorvátskych aj európskych umelcov. Každý rok si mesto prehliada pol milióna návštevníkov. Turistickí sprievodcovia odporúčajú navštíviť niekoľko miest. Historická časť mesta na sever od námestia Ban Jelačić zahŕňa Gornji Grad a Kaptol, stredoveký komplex kostolov, palácov, galérií a starobylých budov. Obchody so suvenírmi majú veľmi podobný sortiment – sklo, keramiku, slamené košíky a gastronomické výrobky. K tradičným darčekom patrí aj „guličkové“ pero, ktorého vynálezca - Slavoljub Eduard Penkala sa narodil práve v Záhrebe. Stráviť aktívnu dovolenku nabádajú záhrebské športové centrá – Športové centrum Jarun, Dom Sportova, Arena Zagreb a Športové a rekreačné centrum Šalata. Noční vtáci ocenia otváraciu dobu miestnych klubov a barov do svitania.