Grand - Třebíč

Popis

Českomoravská vrchovina je rozsiahle pohorie bez zreteľnej hrebeňovitej línie, rozkladajúce sa pozdĺž bývalej zemskej hranice medzi Čechami a Moravou. Je to oblasť nádhernej a zároveň drsnej prírody. Rozkladá sa na území piatich okresov, siaha od juhočeských rybníkov až k okraji Hanej. Typickým reliéfom sú tu mierne zvlnené terény, ojedinele sa z nich zdvíhajú vyššie vrcholy, ktorých výšky dosahujú cez 700 m a takmer ojedinele i cez 800 m. V niektorých častiach vrchoviny sú vhodné podmienky pre lyžiarske športy, napríklad Kremešník (765m). Prechádza tu európske rozvodie medzi riekami Dúbravou, Sádzavou a Želivkou na strane jednej, a Svratkou, Oslavou, Jihlavou, Rokytnou a Dyjou na strane druhej.

Ždiarske vrchy sa nachádzajú vo východnej časti Českomoravskej vrchoviny a ich hranice sú vymedzené väčšími mestami, ktoré ležia na ich okrajoch - Nové Mesto na Morave, Ždiar nad Sádzavou, Hlinsko, Polička a Bystrica nad Pernštejnom. Patrí k najvyhľadávanejším rekreačným oblastiam u nás. Chránená krajinná oblasť tu bola vyhlásená v roku 1970. Územím prechádza európske rozvodie medzi Čiernym a Severným morom. Hlavným centrom je mesto Ždiar nad Sádzavou, ktoré má veľký význam z hľadiska cestovného ruchu a je bohaté na historické pamiatky. Deväť Skál, Tisúvka, Štyri Palice a ďalšie skalné útvary sú príťažlivé pre horolezcov. Kúpanie v osviežujúcej vode rybníka Veľké Dárko. Ždiarske vrchy ponúkajú ideálne podmienky predovšetkým pre bežecké lyžovanie (predovšetkým okolie Nového Mesta).

Železné hory sa rozprestierajú v centre Českého masívu. Na severozápade zasahujú Chvaletickou pahorkatinou do údolia Labe pri Týnci nad Labom, na severozápade klesajú do Čáslavskej kotliny a na severe do Chrudimskej tabule. V južnej časti nadväzujú Ždiarske vrchy, na juhovýchode Hornosádzavská pahorkatina. Prevažná časť oblasti má ráz členitej krajiny porastenej prevažne smrekovými, poprípade zmiešanými lesmi. Chránená krajinná oblasť Železné hory bola vyhlásená roku 1991. Najvyšší vrchol Železných hôr - Pešava (697m) leží na východ od Hlinska.

Celá táto oblasť, často krátko nazývaná Vysočina, je jednou z ekologicky najzachovalejších oblastí Českej republiky a preto je právom nazývaná Zeleným srdcom Českej republiky a ponúka ideálne podmienky pre turistiku a cykloturistiku. Českomoravská vrchovina je rozsiahle pohorie bez zreteľnej hrebeňovitej línie, rozkladajúce sa pozdĺž bývalej zemskej hranice medzi Čechami a Moravou. Je to oblasť nádhernej a zároveň drsnej prírody. Rozkladá sa na území piatich okresov, siaha od juhočeských rybníkov až k okraji Hanej. Typickým reliéfom sú tu mierne zvlnené terény, ojedinele sa z nich zdvíhajú vyššie vrcholy, ktorých výšky dosahujú cez 700 m a takmer ojedinele i cez 800 m. V niektorých častiach vrchoviny sú vhodné podmienky pre lyžiarske športy, napríklad Kremešník (765m). Prechádza tu európske rozvodie medzi riekami Dúbravou, Sádzavou a Želivkou na strane jednej, a Svratkou, Oslavou, Jihlavou, Rokytnou a Dyjou na strane druhej.

Ždiarske vrchy sa nachádzajú vo východnej časti Českomoravskej vrchoviny a ich hranice sú vymedzené väčšími mestami, ktoré ležia na ich okrajoch - Nové Mesto na Morave, Ždiar nad Sádzavou, Hlinsko, Polička a Bystrica nad Pernštejnom. Patrí k najvyhľadávanejším rekreačným oblastiam u nás. Chránená krajinná oblasť tu bola vyhlásená v roku 1970. Územím prechádza európske rozvodie medzi Čiernym a Severným morom. Hlavným centrom je mesto Ždiar nad Sádzavou, ktoré má veľký význam z hľadiska cestovného ruchu a je bohaté na historické pamiatky. Deväť Skál, Tisúvka, Štyri Palice a ďalšie skalné útvary sú príťažlivé pre horolezcov. Kúpanie v osviežujúcej vode rybníka Veľké Dárko. Ždiarske vrchy ponúkajú ideálne podmienky predovšetkým pre bežecké lyžovanie (predovšetkým okolie Nového Mesta).

Železné hory sa rozprestierajú v centre Českého masívu. Na severozápade zasahujú Chvaletickou pahorkatinou do údolia Labe pri Týnci nad Labom, na severozápade klesajú do Čáslavskej kotliny a na severe do Chrudimskej tabule. V južnej časti nadväzujú Ždiarske vrchy, na juhovýchode Hornosádzavská pahorkatina. Prevažná časť oblasti má ráz členitej krajiny porastenej prevažne smrekovými, poprípade zmiešanými lesmi. Chránená krajinná oblasť Železné hory bola vyhlásená roku 1991. Najvyšší vrchol Železných hôr - Pešava (697m) leží na východ od Hlinska.

Celá táto oblasť, často krátko nazývaná Vysočina, je jednou z ekologicky najzachovalejších oblastí Českej republiky a preto je právom nazývaná Zeleným srdcom Českej republiky a ponúka ideálne podmienky pre turistiku a cykloturistiku.