Konečná stanica Brezinka

Pokiaľ ste absolvovali exkurziu v koncentračnom tábore Osvienčim (článok o Osvienčime tu), nemôžte minúť iba cca 3km vzdialený vyhladzovací tábor Brezinka. Veľká väčšina návštevníkov kmeňového tábora Auschwitz I (Osvienčim) preto mieri práve sem. Ak si myslíte, že si trochu psychicky oddýchnete po všetkých hrôzach, ktoré ste v Osvienčime videli a počuli, ste na omyle. Návšteva vyhladzovacieho tábora Brezinka vám pokoj na dušu rozhodne nepridá.

Auschwitz II - Birkenau

Malá dedinka Brezinka, poľsky Brzezinka, nemecky Birkenau, dostala názov podľa neďalekého brezového lesa. Pôvodný názov bol Rajsko. Kvôli výstavbe najväčšieho vyhladzovacieho tábora 2 sv. vojny bolo obyvateľstvo dedinky Brezinka presídlené, ich domy rozobrané a materiál z nich použitý na stavbu ubikácií.

Brána smrti

Stojíte pred hlavnou strážnicou SS, tzv. „Bránou smrti“, vidíte koľaje, po ktorých prichádzali transporty deportovaných Židov a viete, že táto stanica bola konečná. Konečná pre státisíce nešťastníkov, ktorí takmer do jedného zomreli v plynových komorách a ich telesné ostatky boli spálené v kremačných peciach alebo kremačných jamách, keď už nestačila kapacita štyroch krematórií. Bez akejkoľvek úcty k životu.

Koľaje do pekla

Do rozľahlého tábora, ktorý sa počas vojny neustále rozširoval, boli v máji roku 1944 vybudované koľaje, ktoré viedli priamo k selekčnej rampe. Do tejto doby zastavovali vlaky mimo tábor. Jeden z vagónov, ktorý stojí vedľa selekčnej rampy, si môžete zvonku prehliadnuť. Pri predstave, že v tak malom priestore boli stiesnené desiatky ľudí, behá mráz po chrbte.

Deportovaní nešťastníci, ktorí často aj niekoľko týždňov cestovali v preplnených vagónoch, v príšernom teple alebo zime, v príšernom zápachu z výkalov, bez možnosti si ľahnúť, mnohokrát medzi mŕtvymi, ktorí neprežili náročnú cestu a celkové strádanie, ani len netušili, že to najhoršie ich ešte čaká.

Selekčná rampa

Po vystúpení z vlaku čakala preživších selekcia lekármi SS priamo na 2 km dlhej selekčnej rampe. Väzňov rozdeľovali na práce schopných, ktorí potom putovali ďalej do tábora, drvivá väčšina ostatných bola poslaná rovno do plynu. Plynové komory boli v Brezinke umiestnené až na samotnom konci tábora, od selekčnej rampy na ne nebolo možné dovidieť. Väzni určení ku splynovaniu preto vôbec nemali tušenie, kam idú. Verili tomu, že idú do spŕch. V plynových komorách, ktoré boli zariadené ako kúpeľne, sa na strope sprchy naozaj nachádzali, ale voda z nich nikdy netiekla...

Rozdelenie tábora

Tábor bol rozdelený do niekoľkých častí, okrem iného na ženskú a mužskú. V celom areáli je zachovaná hlavná budova strážnice a niekoľko desiatok ubikácií pre väzňov, ktoré sú takmer v pôvodnom stave. Ostatné budovy boli zničené, ostali z nich iba trosky. V zadnej časti tábora je umiestnený pamätník obetiam holokaustu.

Stajne pre kone

Návštevníci Brezinky majú možnosť nahliadnuť do niektorých drevených budov na pravej strane od vchodu do tábora. Tieto budovy niekedy slúžili pre ustajnenie koní, o čom svedčia kovové krúžky na spodnej časti stien, na ktoré sa kone uväzovali. V takomto dome sa tiesnili stovky väzňov.

Neznesiteľné podmienky

Počas prehliadky ubikácie nás vnútri bolo asi 25 a po chvíli tam bolo nedýchateľne. Niet divu, že tu ľudia umierali buď na neskutočné teplo a nedostatok vzduchu alebo naopak zmrzli, pretože všetky steny drevených stavieb neboli ničím odizolované. Prepúšťali tak obrovské teplo, ako aj treskúce mrazy, pred ktorými nemali úbohí väzni šancu uniknúť. Chatrné prikrývky a tenké oblečenie bolo nedostatočnou ochranou. Väčšinou sa zahrievali vlastnými telami, pretože ležali na posteliach tesne vedľa seba, ale ani to nestačilo.

Toalety

V jednej z drevených budov sú k nahliadnutiu toalety. Samotné latríny boli vyrobené z betónu tak, ako tie v starom Ríme. Každý väzeň ich mohol použiť iba 2x denne, ráno a večer. Navyše len na pár sekúnd, pretože väzňov boli tisíce a museli sa rýchlo vystriedať. Všetko prebiehalo v behu, za prísneho dohliadania a pokrikovania dozorcov. Kto svojich pár sekúnd nestihol využiť, mal smolu. O upratovanie a vyprázdňovanie latrín sa staralo tzv. „Scheissecommando“. Ich prácu by im asi málokto závidel...

Hygiena v tábore

Rovnakým spôsobom sa vykonávala aj očista. Väzňom bola voda k dispozícií iba 15 minút, čo bolo pre tisíce a tisíce ľudí absolútne nedostačné. Pár šťastlivcov na seba stačilo v pokluse streknúť pár kvapiek vody, ale veľká väčšina svoju, aj keď chabú hygienu nestihla.

Vstupné

Prehliadka tábora v Brezinke je bez sprievodcu, vstupné sa neplatí. Ak ste absolvovali exkurziu do Osvienčimu a to prostredníctvom cestovnej kancelárie, sprievodca s vami pôjde aj do Brezinky a výklad vám poskytne aj tam, tentokrát už bez slúchadiel.

Ak si chcete prehliadnuť celý rozľahlý areál tábora z vtáčej perspektívy, môžete vyšliapať pár schodov do najvyššieho poschodia budovy strážnice, odkiaľ je výhľad na celé priestranstvo. Vstup je tiež zadarmo.