Prejsť k obsahu | Prejsť k hlavnému menu

Blog o cestování, tipy kam vyrazit na dovolenou

5 dôvodov, prečo navštíviť Madeiru

Ostrov sopečného pôvodu Madeira ponúka na jednom mieste skutočne všetko o čom milovník prírody kedy sníval. Nájdete tu divoký, nespútaný Atlantický oceán, romantické, ale aj nebezpečné útesy, rozoklané hory, koberce pestrofarebných kvetín, malebné horské dedinky, ale hlavne levády, ktoré sú každoročne cieľom tisícok turistov...

1. Levády

Zavlažovací systém na Madeire je unikátny a zároveň veľmi prostý. Zavlažovacími kanálmi - levádami, čo sú vlastne otvorené betónové korytá, je voda z vysokých hôr privádzaná do nižších polôh, kde majú poľnohospodári svoje políčka. Tým je zaistený neustály prísun potrebnej vlahy.

Dos Tornos

Práve pozdĺž týchto zavlažovacích kanálov vedie nespočetné množstvo turistických trás. Osobne doporučujem výlet pozdĺž levády Dos Tornos

© Iveta Zouharová

Čaká vás vcelku dobrodružná cesta, vzhľadom k mnohokrát klzkému povrchu je vhodné zvoliť kvalitnú pevnú obuv. Hodiť sa vám bude aj baterka, pretože cesta vedie niekoľkými čiernymi tunelmi. Väčšina turistov svieti baterkou pod nohy zo strachu, že šliapne vedľa do levády. Veľká chyba! Doporučujem svietiť na strop, ktorý nie je rovný a z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že nečakaný úder do hlavy o vyčnievajúci kameň naozaj bolí. Podľa občasných výkrikov do tmy som usúdila, že hlava nebolela iba mňa.

Rozmanitá kvetena

Pri prechádzke okolo levády môžete obdivovať predovšetkým všadeprítomnú zeleň, vysoké stromy, dychberúce výhľady. Čo sa týka kvetín, záleží v akom ročnom období sa na Madeire nachádzate. Ale pravdou ostáva, že v každom ročnom období tu niečo kvitne. Môžete zazrieť modré alebo biele kalokvety, oranžové strelície, biele alebo ružové hortenzie, orchidey a ďalšie a ďalšie prekrásne kvetiny, ktoré laik ani nevie pomenovať.

2. Botanické záhrady

Jardim Tropical Monte Palace

Botanické záhrady v Monte sú naozajstným rajom všetkých botanikov. A nielen ich. Prvá z dvoch záhrad sa nazýva Jardim Tropical Palace a jej rozloha je približne 7ha.

Súčasťou záhrady sú aj zastrešené pavilóny. V jednom boli v dobe našej návštevy vystavené nerasty, v druhom ručne robené sochy a sošky až z ďalekej Indonézie.

© Iveta Zouharová

Samotná záhrada ponúka rastlinné bohatstvo každého druhu, od kvetín, kvitnúcich kerov, stromov, až po rôzne trávy. Zelene je to naozaj plno.

Palheiros

Japonskú časť záhrady pozorne stráži terakotová armáda, milovníkov rýb poteší jazierko s húfmi červených koi kaprov.

© Iveta Zouharová

V spodnej časti, z ktorej je nádherný výhľad na veľkú časť hlavného mesta Madeiry - Funchal, stojí typický madeirský domček v tvare písmena A, ktorý je však iba atrapou, naviac zmenšenou. Tie pravé, pôvodné domčeky, tzv. „palheiros“ sa nachádzajú v skanzene v Santane.

© Iveta Zouharová

Jardim Botanico

Do druhej záhrady sa dostanete lanovkou z mestečko Monte.

© Iveta Zouharová

Záhrada Jardim Botanico je nezrovnateľne menšia, ale má zaujímavý oddiel sukulentov s obrími kaktusmi, ktorý väčšej záhrade chýba. Pekný je aj parčík s mnohými ihličnanmi zostrihanými do rôznych tvarov.

© Iveta Zouharová

V tejto záhrade sme narazili na biele pávy, o ktorých existencií som do tej doby nemala ani tušenie. Asi boli na davy turistov zvyknuté, lebo sa nám neustále plietli pod nohami.

© Iveta Zouharová

3. Hory

Najvyšším vrcholom Madeiry je Pico Ruivo (1862m n. m.), prístup naň je možný iba po turistických chodníkoch. Veľmi obľúbenou je hrebeňovka z Pico do Arieiro (1810m n. m.), cez Pico das Torres (1847m n. m.), až na najvyšší vrchol Pico Ruivo. Cesta je fyzicky pomerne náročná, naviac zaberie dosť času - približne 6-7 hodín, dobre si teda rozmyslite, či chcete a zvládnete celú trasu absolvovať. Ak sa predsa rozhodnete výstup na všetky tri vrcholy uskutočniť, veľkou odmenou vám budú výhľady, na ktoré nezabudnete.

© Iveta Zouharová

Potrebná výbava

Keďže vás na ceste čaká priechod niekoľkými tunelmi, nezabudnite na baterku, dôležité je aj ostatné vybavenie ako vhodné oblečenie, turistická obuv, opaľovací krém, desiata a dostatok tekutín. Pre všetky prípady pribaľte aj pršiplášť, pretože na trase sa nie je kam schovať.

Pico do Arieiro

Vrchol Pico do Arieiro dosiahnete takmer okamžite. Stačí dojsť autom na parkovisko pod vrcholom, vyšliapať 20m prevýšenie a prvý vrchol je zdolaný. Pico da Torres sa z tohto miesta zdá byť na dohľad, je to ale iba optický klam.

© Iveta Zouharová

Pico das Torres

Čakajú vás viaceré zostupy a výstupy po pekných kamenných schodoch, ktoré sú však veľmi prudké. Cesta je fyzicky náročná, obzvlášť pre netrénovaného človeka, ale zvládnuť sa dá. Ak budete mať šťastie na počasie, čakajú vás naozaj prekrásne výhľady.

© Iveta Zouharová

Pico Ruivo

Cesta na strechu Madeiry, ako sa tomuto štítu hovorí, je podobného rázu. Zostupy striedajú výstupy, bez občasného odpočinku to nejde.

© Iveta Zouharová

Kúsok pod samotným vrcholom Madeiry stojí horská chata a tiež malé zastrešené odpočívadlo s lavičkami, kde si môžete pred finálnym výstupom na vrchol oddýchnuť a osviežiť sa pramenitou vodou. Zdoláte posledný, veľmi prudký, 200 m dlhý výstup a razom sa ocitnete na samotnej streche Madeiry.

© Iveta Zouharová

Priamo na vrchole hory je umiestnený most s chodníčkom z bielych latiek, z ktorého sa môžete kochať na neopísateľné výhľady.

© Iveta Zouharová

Panorámy, ktoré vás zo všetkých strán obklopujú sú proste úchvatné. Mesto ležiace pod horou cez chumáče bielych mrakov vidieť nejde, ale zážitok z dychberúceho výhľadu to nijak nenarušuje, ba priam posilňuje.

4. Ponta de Sao Lourenco

Najvýchodnejší výbežok ostrova, polostrov Sao Lourenco, ponúka úplne iný ráz krajiny, než je na Madeire obvyklé. Miesto zeleni, ktorej sa tu kvôli nedostatku vlahy nedarí, je všade iba piesok. Aspoň v dobe našej návštevy v júli tomu tak bolo. Napriek tomu alebo práve preto má táto časť Madeiry svoje kúzlo.

© Iveta Zouharová

Vietok a piesok

Na výbežok sa ide po pekných, upravených cestách, len je potrebné dávať pozor na všadeprítomný piesok, na ktorom sa veľmi šmýka. Obzvlášť pri šplhaní do kopca.

© Iveta Zouharová

Občasné, silné a hlavne nečakané poryvy vetra dokážu zamávať s rovnováhou človeka, preto je nutná veľká opatrnosť. Aj pri slnečnom počasí zdvíha teplý vietor drobné zrniečka piesku, ktoré sa štipľavo zapichujú do odhalených lýtok. Trocha nepohodlia je ale bohato vykúpená všadeprítomnou nádherou naokolo.

© Iveta Zouharová

Výhľady sú neskutočné, všetkými farbami hýriace útesy ako by ani neboli z tohto sveta.

© Iveta Zouharová

Oáza s palmami

Asi v 2/3 trasy narazíte na malý domček obklopený palmami. V zrovnaní s okolitou krajinou vyzerá prinajmenšom zvláštne. Skoro ako oáza v púšti. Od domčeku je to už len hodina cesty k samotnému najvýchodnejšiemu výbežku Madeiry. Teda nie úplne, ten najvýchodnejší cíp, na ktorom sa nachádza maják, je neprístupný, nevedie k nemu po súši žiadna cesta.

© Iveta Zouharová

Pokiaľ chcete vidieť inú, úplne netypickú tvár Madeiry, nemali by ste si rozhodne tento výlet nechať ujsť.

5. Gastronómia

Každá krajina má svoju národnú kuchyňu, na ktorú je pyšná. Nie je tomu inak ani na Madeire. Madeirská kuchyňa je pripravovaná zásadne z čerstvých surovín, vyznačuje sa jednoduchou prípravou a absolútne vynikajúcou chuťou.

Espada a espetada

Madeira má dva typické národné pokrmy, ktoré sa vyskytujú na jedálnom lístku doslova po celom ostrove. Jedná sa o espadu a espetadu. Pozor pri ich objednávaní v reštaurácií! Názvy sú podobné, ale pokrmy sa zásadne líšia.

© Iveta Zouharová

Espada

Prvá z nich – espada je až meter dlhá, čierna ryba s vypuklými očami, ktorá žije niekoľko km pod hladinou mora. Pripravuje sa na mnoho spôsobov, najtypickejšia je espada pečená s banánmi. Vhodnou prílohou je plochý nekvasený chlieb, ktorý sa väčšinou podáva s cesnakovým maslom. Mňa toto jedlo neoslovilo. Kombinácia ryby a banánu bola veľmi mdlá, celkovo mi pokrm prišiel bez chuti a nič na tom nezmenil ani fakt, že toto jedlo patrí k najobľúbenejším pokrmom ako domorodcov, tak turistov. Ako sa hovorí, sto ľudí, sto chutí.

© Iveta Zouharová

Espetada

Oproti tomu espetada, to je úplne iná kategória. Kusy hovädzieho mäsa napichnuté a podávané na kovovej ihle alebo vavrínovej vetvičke naplnia vaše chute do posledného chuťového pohárika. Mäso sa griluje nad horiacim vavrínom, ktorý sa u nás používa viac v sušenej forme a je známy ako bobkový list. Mäso takto upravené je naozaj vynikajúce, šťavnaté a chutné. Ako príloha sa hodí opäť nekvasený chlieb, ktorý je vždy čerstvý, kyprý, voňavý, prípadne môžete zvoliť obligátne hranolky či zemiaky. My sme v jednej reštaurácií dostali ako prílohu vyprážané kostičky z ryžového cesta. Príloha to bola netypická, ale veľmi dobrá, s chuťou mäsa výborne korešpondovala.

© Iveta Zouharová

Či už Madeiru navštívite z akéhokoľvek dôvodu, sklamaní nebudete. Zážitky, ktoré si priveziete, zostanú už navždy tam niekde hlboko vo vás. Na prekrásnu Madeiru sa totiž nedá zabudnúť.

Páči sa vám tento článok?

Môžete ho ľahko zdieľať na sociálnych sieťach so svojimi priateľmi.

Páči sa vám tento článok?

Môžete ho ľahko zdieľať na sociálnych sieťach so svojimi priateľmi.