Prejsť k obsahu | Prejsť k hlavnému menu

Blog o cestování, tipy kam vyrazit na dovolenou

Krásne pamiatky talianskej Florencie alebo Po stopách Roberta Langdona

V polovici mája som s rodičmi vyrazila na týždennú cestu po Taliansku. Túžili sme spoznať hlavne Florenciu, perlu Toskánska, ktorej historické centrum bolo roku 1982 zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Krása tejto metropoly ma uchvátila počas čítania Inferna, ďalšieho príbehu Dana Browna s postavou Roberta Langdona. Rozhodla som sa, že využijem autorovho pútavého rozprávania o miestnych pamiatkach čoby turistického sprievodcu a vydám sa po stopách fiktívneho symbológa ...

Perla Toskánska, Florencie

Perla Toskánska, Florencie

Turistická zľavová karta Florencia - Firenzecard

Nedávno sa ku mne doniesol názor, že na to, aby človek navštívil všetky významné miesta Florencia, nestačí ani dvanásť dní. Na internete, rovnako ako priamo vo Florencii, je možné za 72 € zakúpiť turistickú kartu Firenzecard, ktoré svojho držiteľa oprávňuje po dobu sedemdesiatich dvoch hodín navštíviť sedemdesiatdva tunajších atrakcií (múzeá, kostoly, paláce, záhrady i.) a predbiehať v radoch. Niektorí tvrdia, že sa neoplatí, pretože čo asi môže človek stihnúť iba za tri dni? Ja som mala k dispozícii dva dni! Napriek tomu som stihla vidieť všetko, čo som chcela.

Museo dell´Opera di Santa Maria del Fiore

Museo dell´Opera di Santa Maria del Fiore © Simona Michálková

Baptisterium San Giovanni a katedrála Santa Maria del Fiore

Prvým cieľom bolo Baptistérium San Giovanni, otvárajúci v 8:15. Mali sme dostatok času pozrieť si budovu zvonku aj s trojicou legendárnych bronzových dverí. Opodiaľ nás ohromila vznešená katedrála Santa Maria del Fiore, prezívaná Il Duomo. Trochu nás sklamalo, že na sebe mala lešenie - ešte sme netušili, že počas dňa prekrstíme celú Florenciu na "Mesto lešenia". kazilo prakticky každú druhú pamiatku, oi. baziliku Santa Maria Novella, stojacu kúsok od východu z vlakového nádražia, a Neptúnovú fontánu na námestí Piazza della Signoria.

Baptisterium a katedrála

Baptisterium a katedrála © Simona Michálková

Vráťme sa však k Baptisteriu San Giovanni. Tešili sme sa, že si pri vchode kúpime lístky, aby sme mohli obdivovať jeho nádherný strop aj krstiteľnicu, v ktorej bola podľa Brownovho Inferna ukrytá posmrtná maska Danteho Alighieriho. Ukázalo sa, že lístky je nutné kúpiť stranou v nenápadnej budove a že nemožno zakúpiť vstupenku osobitne do baptistéria. V ponuke boli buď vstupenky do niekoľkých atrakcií za 15 €, alebo také, ktoré umožňovali vstup do baptistéria a do múzea Museo dell´Opera di Santa Maria del Fiore za 12 €. Kúpili sme si tie druhé a boli za to radi. V múzeu, ktoré otvára v 9 hodín, sme zhliadli nielen originály spomínaných dverí (pôsobivá je najmä Porta del Paradiso teda Rajská brána Lorenza Ghibertiho), ale aj Michelangelovu Pietu s Jozefom Aritmatejským a Michelinovu známu fresku Dante and the Three Kingdoms. Múzeum má v každom poschodí k dispozícii toalety a v najvyššom poschodí terasu s výhľadom na Il Duomo - ale nesmie vás napadnúť tam jesť. V múzeu je zakázané potraviny i len vyťahovať z kabelky. Väčšie batohy a tašky sa odkladajú hneď pri vchode.

Strop v Baptisteriu San Giovanni

Strop v Baptisteriu San Giovanni © Simona Michálková

Danteov kostol a dom

Po odchode z múzea sme rozložili mapu Florencie a preplietli sa uličkami k nevýraznému kostolu svätej Margity, taliansky Chiesa di Santa Margherita dei Cerchi. Známější je možno pod označením Chiesa di Dante – Danteov kostol. Je prístupný zdarma, otvorené by mal mať od 8:00 do 12:30 a od 17:00 do 19:00. Práve tu sa mal Dante stretnúť so svojou životnou láskou a múzou Beatrice Portinari. U jej hrobu stojí prútený košík s listami tých, čo túžia nájsť spriaznenú dušu. Tiež tu visí preslávený obraz spodobňuje stretnutie Danta a Beatrice, ktorého autorom je Mario D'Elia. Takmer za rohom je potom Museo Casa di Dante (Danteov dom), otevrené denne od 10:00 do 18:00.

Múzeum Casa di Dante

Múzeum Casa di Dante

Z ulice Via Dante Alighieri sme sa presunuli na veľkolepé radničné námestie Piazza della Signoria. Z Neptúna fontány sme nevideli takmer nič, ale naskytol sa nám fascinujúci pohľad na plejádu sôch, stojacich v otvorenej hale Loggia dei Lanzi, ktorá je jednou z dominánt námestia. Nájdete tu Persea s hlavou Medúzy, Únos Sabiniek alebo Herkula krotiaceho kentaura. Druhou dominantou je Palazzo Vecchio (Starý palác), u jeho vchodu stojí replika Michelangelova Davida a Bandinelliho Herkules a Cacus.

Loggia dei Lanzi

Loggia dei Lanzi © Simona Michálková

Palazzo Vecchio a Galleria degli Uffizi

Pochopiteľne sme si nemohli nechať ujsť prehliadku Palazzo Vecchio, jednej z najznámejších florentských budov vôbec. Pri pokladni bolo na výber niekoľko prehliadkových okruhov za rôzne ceny. zvolili sme Museo di Palazzo Vecchio. Tento okruh totiž zahrňoval prehliadku Sály päťsto (Salone dei Cinquecento) s freskou Battaglia di Marciano Giorgia Vasariho, ktorú kvôli nápisu Cerca trova skúmal i Robert Langdon. V druhom poschodí si možno následne prezrieť rad skvostných izieb aDanteovú posmrtnú masku. Je tu tiež hala s mapami jednotlivých krajín, vrátane Arménska, tajného priechodu, ktorým utiekol Langdon. Plné vstupné do múzea stojí 10 €, znížené (do dvadsaťpäť rokov) 8 €. Palác je prístupný od 9:00 do 23:00, vo štvrtok do 14:00 hod.

© Simona Michálková

Vedle Palazzo Vecchio, na Piazzale degli Uffizi, sa nachádza hojne navštevovaná Galleria degli Uffizi. Láka turistov predovšetkým na slávne obrazy Sandra Botticelliho, ako je Zrodenie Venuše, Jaro alebo portrét Danteho. Vzhľadom k dlhej fronte sme usúdili, že si návštevu necháme ujsť a ušetríme čas pre to, čo chceme vidieť skôr.

Palazzo Vecchio - Sála päťsto

Palazzo Vecchio - Sála päťsto © Simona Michálková

Most Ponte Vecchio

Priestor okolo budovy galérie lemujú sochy najvýznamnejších osobností z rôznych odborov, oi. Leonarda da Vinciho, Danteho Alighieriho, Francesco Petrarca, Giovanniho Boccaccia či Galilea Galileim atď. Odtiaľ sme sa dostali do ulice vedúce k mostu Ponte Vecchio, ktorý ukrýva Il Corridoio Vasariano, totiž Vasariho chodbu,priechod z paláca Pitti cez rieku Arno aj skrz galériu Uffizi až do Palazzo Vecchio. Najznámejší florentský most je v súčasnosti plný luxusných zlatníctva a nadšených turistov, ktorí prechádzajú na druhú stranu, aby rovnako ako my navštívili Palazzo Pitti a priľahlé záhrady Boboli. Keďže ale bola v popoludňajších hodinách aj u tamojších pokladniach príliš dlhá fronta, rozhodli sme sa prehliadku záhrad presunúť na náš druhý florentský deň.

Most Ponte Vecchio

Most Ponte Vecchio

Socha Davida a Piazza di Santa Croce s bazilikou

Druhý deň už sme si počínali ako praví znalci a neomylne sme vykročili zo stanice smerom k bazilike San Lorenzo a ku Gallerii dell'Accademia. Horela som túžbou uvidieť originál sochy Davida! Rovnakou túžbou bohužiaľ vzplanuli aj davy ďalších turistov. Ešte pred otvorením v 8:15 sa pred vchodom utvorilo niekoľko strašidelných front. Paradoxne vďaka nim sme si všimli, že už máme galériu pred sebou. Na prvý pohľad je to všedný a neatraktívny dom. Mysleli sme si, ako nad frontami zvíťazíme, keď zavítame do Florencie pred letnými prázdninami a skoro ráno vo všedný deň. Bol to omyl a desím sa predstavy, ako to tu musí vyzerať v lete, však nedopadli sme ešte tak zle.

Fronta pred Gallerii dell'Accademia

Fronta pred Gallerii dell'Accademia © Simona Michálková

Ani nie po hodine čakania sme sa dostali dovnútra, kde sme museli prejsť bezpečnostným rámom. Plné vstupné na osobu stálo 8 €, znížené 4 €. Potom už sme sa - prekvapivo ľahko - preplietli medzi návštevníkmi až k soche Davida. V také šťastie som ani nedúfala! Galéria ponúkala na obdivovanie rad ďalších sôch a obrazov, ale turisti ako by ich príliš nevnímali. Všetci boli uchvátení Davidom. Za zmienku pritom rozhodne stojí aj originál Giambolognova > Ani nie po hodine čakania sme sa dostali dovnútra, kde sme museli prejsť bezpečnostným rámom. Plné vstupné na osobu stálo 8 €, znížené 4 €. Potom už sme sa - prekvapivo ľahko - preplietli medzi návštevníkmi až k soche Davida. V také šťastie som ani nedúfala! Galéria ponúkala na obdivovanie rad ďalších sôch a obrazov, ale turisti ako by ich príliš nevnímali. Všetci boli uchvátení Davidom. Za zmienku pritom rozhodne stojí aj originál Giambolognova Únosu Sabiniek alebo zbierka hudobných nástrojov v Museo degli Strumenti Musicali.

Originál sochy Davida

Originál sochy Davida © Simona Michálková

Našou ďalšou zastávkou bolo námestie Piazza di Santa Croce s krásnou bazilikou Santa Croce (sv. Kríža). Je prístupná denne od 9:30 do 17:30, v nedeľu od 14:00 hod. Stojí pri nej ďalšía z mnohých sôch Danteho Alighieriho.

Bazilika Santa Croce

Bazilika Santa Croce

Záhrady Boboli

Posledný bod nášho výletu predstavovali záhrady Boboli (Giardino di Boboli), ktorých prehliadka zahŕňala aj múzeum porcelánu. V máji majú otvorené od 8:15 do 18:30 hod. Plné vstupné činí 7 €, znížené 3,50 €. Predstava, ktorú som o záhradách získala z Brownovej knihy, sa úplne nezhodovali s realitou. Nadobudla som mylného dojmu, že sa rozkladajú na rovinke a že by nebol problém nimi utekať tak, ako to bol nútený urobiť Langdon. Záhrady sú však umiestnené na kopci a v horúcom dni za plnej žiary talianskeho slnka nie je prechádzka ich stredom, kde zastáva nanešťastie k videniu najviac, zrovna príjemná. Úzke bočné uličky medzi zastrihnutými živými plotmi a stromčeky poskytujú vítaný tieň, ale zase žiadnu zvláštnu pohľad. Napriek tomu sa mi dostalo všetkého, čo som poznala z knihy. Prezrela som si fontánu bronzového Neptuna s trojzubcom, obelisk Ramsese II. i tzv. „obrovskú vaňu“. Spoza mreží som nazrela do umelých jaskýň nazývaných Buontalentiho grotta. U výstupnej brány jsem objevila sochu Braccio di Bartolo, vypaseného nahého trpaslíka sediaceho na korytnačke.

Neptunova fontána v záhradách Boboli

Neptunova fontána v záhradách Boboli © Simona Michálková

Buontalentiho grotta

Buontalentiho grotta © Simona Michálková

Zo záhrad Boboli sme sa vydali späť cez Ponte Vecchio k Palazzo Vecchio. Pred odchodom do Empoli sme si oddýchli v hale Loggia dei Lanzimezi sochami. Dúfali sme, že sa tu aj posilníme hŕstkou sušienok, ale ani tu nie je dovolené jesť. Halou obchádzajú strážcovia dozerajúci na to, aby sem nikto nevstupoval s jedlom alebo napríklad so psami. Po odpočinku nastal čas sa s Florenciou rozlúčiť. Pred posledným ohliadnutím za katedrálou Il Duomo som si kúpila suvenír na pamiatku, sošku Danteho za 15 €.

Páči sa vám tento článok?

Môžete ho ľahko zdieľať na sociálnych sieťach so svojimi priateľmi.

Páči sa vám tento článok?

Môžete ho ľahko zdieľať na sociálnych sieťach so svojimi priateľmi.