Divoká krása Albánska

A prečo práve do Albánska? Túto otázku mi položil takmer každý, komu som sa zverila so svojím plánom navštíviť tento postkomunistický štátik. Plážoví povaľači mi veštili lúpežné prepadnutie alebo roztrhanie divou zverou. Pribalila som do kufra nôž, slzný sprej a sušené mäso (to by mohlo na vlky zabrať) a vyrazila v ústrety dobrodružstvu. A tu sú moje postrehy.

1. Albánci sú veľmi milí,

ochotní a vo väčších mestách sa dá pomerne dobre dohovoriť anglicky. V horách a na dedinách prichádza na radu slovník alebo pantomíma. Nie je na škodu vedieť, že ,,jo,, tu znamená nie. Za veľmi neslušné je považované fotografovanie ľudí bez ich súhlasu.

Na vidieku alebo pri návšteve kostola či mešity je nutné mať zakryté ramená a dekolt. Albánci nie sú príliš naklonení ani nudizmu. Skrátka je dôležité brať v úvahu, že väčšina obyvateľstva sa hlási k niektorému z miestnych náboženstiev a na podobné výstrelky modernej civilizácie si musí najskôr zvyknúť. V každom mestečku sa obvykle týči jeden či viac minaretov, z ktorých sa v pravidelných intervaloch ozýva spev muezína. Za pozretie stoja aj kresťanské či pravoslávne kostoly (tieto náboženstvá tu vedľa seba fungujú úplne bez problémov).

Už iba samotné cestovanie po Albánsku je veľké dobrodružstvo. Vozovky (najmä na vidieku a v horách) sú plné jám a tak tu viac než kdekoľvek inde platí, že aj cesta môže byť cieľ. Albánska kuchyňa nie je nijak originálna a jedná sa o chutný mix stredomorskej kuchyne s všadeprítomným baraním mäsom a zeleninou.

2. Nádherné hory

sú poznávacím znamením Albánska (nie nadarmo sa mu hovorí krajina orlov). Až po návšteve albánskych hôr som dokázala oceniť skutočnú krásu tohto štátu. Celé Albánsko pretína od severu k juhu pohorie, ktoré je najvyššie v severnej časti krajiny (na hranici s Čiernou horou). V panenskej prírode nie je problém naraziť na voľne pohybujúceho sa vlka, rysa či medveďa (ja som zahliadla iba stopy väčšej šelmy – pravdepodobne vlka). Horská turistika sa teší medzi návštevníkmi Albánska veľkej obľube a tomuto trendu sa začína pomaly prispôsobovať aj infraštruktúra a turistické značenie. Na turistiku si nezabudnite zobrať kvalitnú obuv a zídu sa Vám aj smart hodinky na evidovanie počtu prejdených kilometrov.

Miernu hrôzu naháňajú aj povesti o zákone krvavej pomsty, ktorý bol v horských dedinkách predávaný z generácie na generáciu. Išlo o súbor pravidiel a zákonov na vyriešeniu konfliktov v bežnom živote. Hriešnici sa pred krvavou pomstou ukrývali v poschodových kamenných vežiach, kde ich ženy zásobovali jedlom. Jednu takú vežu môžete vidieť v dedinke Thethi (ostatné veže boli zničené v dobách komunizmu), v ktorej sa nachádza aj unikátne múzeum krvavej pomsty. Okolie dedinky je veľmi malebné a je možné stadiaľ dojsť k neďalekým vodopádom Grunas či priesmyku Quafa. Úplným vrcholom môjho horského putovania bolo údolie Valbona s prekrásnymi lúkami a nezabudnuteľným výhľadom na majestátny vrchol Maja e Jezercës (2694 m n.m.).

3. Nedotknutá príroda

je v Albánsku na každom kroku. Mierna klíma a minimum rušivých vplyvov napomáhajú prežívaniu ohrozených druhov zvierat a rastlín. V Európe nie je mnoho miest, kde je možné vo volnej prírode stretnúť medveďa, vlka, rysa ostrovida alebo šakala. Horské lúky rozkvitajú mnohými druhmi divokých bylín a tráv. Skadarské jazero je najväčšou vtáčou rezerváciou v Európe a v mori sa preháňajú stredomorské tulene, delfíny či vráskavec myšok, dorastajúci do úctyhodnej dĺžky až 27 m.

4. Dlhé, takmer ľudoprázdne pláže

a blankytne modré more sú typické pre oblasť Albánskej riviéry. Ja som stihla navštíviť letovisko Saranda, kde som si pri prechádzkach dlhou kolonádou, lemovanou ďatľovými palmami pripadala ako v Taliansku. Malebné biele domčeky, kostolíky a štýlové taviarničky so skvelými čerstvými rybami vytvárali úžasnú dovolenkovú atmosféru.

Jedinečný klenot sa nachádza iba niekoľko minút jazdy od Sarandy. Kľudná zátoka Bunec je vrcholom romantiky (obzvlášť pri západe slnka). Biela okruhliakovú pláž je lemovaná skaliskami a pretína ju horská riečka. Ostáva iba dúfať, že tento kúsok raja neobjavia ziskuchtiví hoteliéri. Bola by to veľká škoda.

To pláže v letovisku Durres sú trochu iná káva. Široké pobrežie s jemným bielym pieskom lemujú lehátka so slnečníkmi. Plážové bary ponúkajú nápoje všetkých chutí a farieb a pri troche dobrej vôle si ani nespomeniete, že ste vlastne na Balkáne.

5. Albánsko ponúka doslova hody aj pre milovníkov histórie.

Za pozretie stoja nádherné antické pamiatky, pozostatky z byzantskej aj kresťanskej éry. Niekoľko ich je zapísaných na zozname UNESCO. Tým najväčším klenotom je bezpochyby nádherný antický areál Butrint (pozostatok starovekého mesta Buthrotum).  Už len príjazd na miesto je zážitok. Po prašných cestičkách sa prechádzajú oslíkovia naložení ťažkými nákladmi a starenka s obrovskou nošou na chrbte nás potešila bezzubým úsmevom. K pozretiu sú tu obdivuhodne zachované pamiatky. Najimpozantnejší je amfiteáter (3. storočie pred n.l.), ktorý pojme až 2000 divákov (predstavenia sa tu konajú aj dnes). Zvyšky rímskych kúpeľov, chrám bohyne Minervy s krásnymi nástennými maľbami, pozostatky akvaduktu a akropoly na kopčeku, z ktorého je nádherný výhľad na celý areál aj jazero. Nádherná okolitá príroda je domovom hneď niekoľkých ohrozených druhov rastlín a živočíchov.

6. Všadeprítomné bunkre

Myslím, že je takmer nemožné minúť pri návšteve Albánska bunker. Sú roztrúsené naprieč celou krajinou (podľa odhadov by ich malo byť až 1,5 milióna). Pripomínajú hlavičky húb a často slúžia ako priestor pre viac či menej podarenú umeleckú tvorbu. Kto nemá fotografiu s bunkrom, ten akoby v Albánsku ani nebol.